mokosha

Bezplienková komunikačná metóda (v skratke BKM) je metóda asistovanej hygieny kojencov, založená na tom, že dieťa od narodenia dáva určité motorické a zvukové signály tesne pred tým, ako vykoná svoju potrebu a jeho vylučovanie má určitý rytmus, v závislosti od kŕmenia a spánku. Pokiaľ sa matka, alebo iná osoba, naučí tieto signály a rytmus rozpoznávať, môže v správnej chvíli dieťa podržať nad nejakou nádobou a dieťa potom vykoná potrebu tam a nie do plienky. Používa sa pri tom určitý sprievodný zvuk (napr. č-č-č-č, s-s-s-s, čururu) - ako znamenie pre dieťa, že „teraz môže“ a zároveň sa tým činnosť pomenováva. Dieťa tento zvuk neskôr napodobuje a tak dokáže o vylučovaní veľmi skoro komunikovať.

Dnes je táto metóda považovaná za určitý extrém. Mnoho rodičov, ktorým by bola sympatická, ju nepraktizuje, pretože o nej nikdy nepočuli, alebo ich odradilo okolie. Týmto článkom chcem prispieť k tomu, aby sa o bezplienkovej metóde rozšírilo viac informácií a aby rodičia, ktorí ju používajú, mali viac argumentov na jej obranu.

V rôznych debatách o tejto metóde sa objavuje obvykle niekoľko argumentov proti - najčastejšie sú to tieto:

1. Novorodenec a kojenec močí takmer neustále, aj v spánku, nevie ovládať zvierače (močový ani análny) a vylučovanie si neuvedomuje - nemôže teda dávať žiadne signály.

2. „Dávanie na nočník“ u malých detí, ktoré ešte nesedia, zaťažuje chrbticu a môže spôsobiť ortopedické problémy

3. Lekári odporúčajú učenie na nočník najskôr vo veku 18-24 mesiacov, pri skoršom učení hrozia u dieťaťa zdravotné problémy (nočné pomočovanie, chronická zápcha a pod.)

4. Predčasné učenie na nočník môže viesť u detí  k  poruchám správania a k neurózam.

Tu sú odpovede na tieto štyri argumenty z medicínskeho pohľadu, s doložením publikovaných informácií z odborných lekárskych časopisov.

1. Funkcia zvieračov u novorodenca - jej uvedomovanie, frekvencia močenia.

Keby novorodencovi nefungoval močový zvierač, tak ako sa niektorí rodičia domnievajú, moč by mu pomaly odkvapkával z močovej trubice neustále. Každý, kto má malé dieťa, vie, že to tak nie je. Novorodenci močia v dávkach, kedy moč tečie prúdom. Zvierač aj detrusor (sval v stene močového mechúra, ktorý vypudzuje moč) teda fungujú. Kapacita močového mechúra je malá (max. 30ml) a svalové napätie steny mechúra je vysoké, preto novorodenec močí pomerne často - asi 20-25x za 24 hodín, u kojencov klesá počet na 10-15x [1]. Dokazuje to i štúdia z časopisu Nephron (1981) o frekvencii močenia u detí počas prvých troch rokov života. Priemerný počet vyprázdnení močového mechúra za deň bol u novorodencov 20,1 a postupne sa znižoval na 10,8 u trojročných detí, pričom objem jednotlivých „dávok“ narastal [2].

Podľa švédskeho výskumu z r. 2001, publikovaného v The Journal of Urology (Urologický žurnál, autor Sillén) vyprázdňovanie močového mechúra je počas pokojného spánku u zrelých novorodencov zriedkavé, obvykle mu predchádza krátky nepokoj a pohybová aktivita dieťaťa. V hlbokom spánku močí naproti tomu až 60% nedonosených detí. Autori to dávajú do súvisu s dozrievaním nervovej sústavy a z výsledkov výskumu odvodzujú, že močový mechúr zrelého novorodenca je regulovaný nervovými dráhami, ktoré majú prepojenie na mozgovú kôru. Je to nový poznatok oproti doposiaľ prijatému konceptu, že vyprázdňovanie novorodenca je automatická, neuvedomená udalosť. Neznamená to, že by bolo močenie u novorodencov ovládané vôľou alebo vedomé - ide o to, že vyprázdňovací reflex novorodenec cíti, reaguje naň a dáva ho najavo [3].

Títo istí autori v roku 2004 uverejnili v Škandinávskom žurnáli urológie a nefrológie výskum o funkcii močového mechúra u zdravých novorodencov - narodených predčasne aj v termíne - frekvencia močenia bola u zrelých i nezrelých detí počas dňa podobná, priemerne raz za hodinu a deti sa často pred močením zobudili. Prerušované močenie v malých množstvách sa vyskytovalo častejšie u  predčasne narodených detí. Tento fenomén súvisí s nedostatočnou koordináciou močového zvierača a svalov v stene močového mechúra a s dozrievaním ustupuje. [4]

Zo skúseností rodičov praktizujúcich bkm vieme, že ak sa po „signalizovaní“ umožní dieťaťu vykonávať potrebu hygienicky (teda bez znečistenia jeho tela, oblečenia alebo plienky), interval medzi „signálom“ a močením sa postupne predlžuje a „signály“ sa s vekom zvýrazňujú. Novorodenec „signalizuje“ bezprostredne pred močením, trojmesačné dieťa už reaguje asi pol minúty vopred a bez problémov vydrží, kým sa rozbalí plienka, prípadne kým sa vyberie zo šatky, prenesie na určené miesto a pod. Pravdepodobne sa veľmi skoro začína uplatňovať vôľová kontrola oboch zvieračov do tej miery, že dieťa dokáže močenie alebo stolicu niekoľko minút oddialiť. Naopak, pokiaľ rodič na vylučovacie „signály“ nereaguje a necháva dieťa vykonávať potrebu do plienky, dieťa si odvykne potrebu registrovať a „signály“ okolo 4 mesiaca vymiznú.